सप्तमोऽध्यायः

1

श्रीभगवानुवाच —

मय्यासक्तमनाः पार्थ योगं युञ्जन्मदाश्रयः ।  
असंशयं समग्रं मां यथा ज्ञास्यसि तच्छृणु ॥ १ ॥
śrībhagavānuvāca —

mayyāsaktamanāḥ pārtha yogaṃ yuñjanmadāśrayaḥ |  
asaṃśayaṃ samagraṃ māṃ yathā jñāsyasi tacchṛṇu || 1 ||

2

ज्ञानं तेऽहं सविज्ञानमिदं वक्ष्याम्यशेषतः ।  
यज्ज्ञात्वा नेह भूयोऽन्यज्ज्ञातव्यमवशिष्यते ॥ २ ॥
jñānaṃ te'haṃ savijñānamidaṃ vakṣyāmyaśeṣataḥ |  
yajjñātvā neha bhūyo'nyajjñātavyamavaśiṣyate || 2 ||

3

मनुष्याणां सहस्रेषु कश्चिद्यतति सिद्धये ।  
यततामपि सिद्धानां कश्चिन्मां वेत्ति तत्त्वतः ॥ ३ ॥
manuṣyāṇāṃ sahasreṣu kaścidyatati siddhaye |  
yatatāmapi siddhānāṃ kaścinmāṃ vetti tattvataḥ || 3 ||

4

भूमिरापोऽनलो वायुः खं मनो बुद्धिरेव च ।  
अहङ्कार इतीयं मे भिन्ना प्रकृतिरष्टधा ॥ ४ ॥
bhūmirāpo'nalo vāyuḥ khaṃ mano buddhireva ca |  
ahaṅkāra itīyaṃ me bhinnā prakṛtiraṣṭadhā || 4 ||

5

अपरेयमितस्त्वन्यां प्रकृतिं विद्धि मे पराम् ।  
जीवभूतां महाबाहो ययेदं धार्यते जगत् ॥ ५ ॥
apareyamitastvanyāṃ prakṛtiṃ viddhi me parām |  
jīvabhūtāṃ mahābāho yayedaṃ dhāryate jagat || 5 ||

6

एतद्योनीनि भूतानि सर्वाणीत्युपधारय ।  
अहं कृत्स्नस्य जगतः प्रभवः प्रलयस्तथा ॥ ६ ॥
etadyonīni bhūtāni sarvāṇītyupadhāraya |  
ahaṃ kṛtsnasya jagataḥ prabhavaḥ pralayastathā || 6 ||

7

मत्तः परतरं नान्यत्किञ्चिदस्ति धनञ्जय ।  
मयि सर्वमिदं प्रोतं सूत्रे मणिगणा इव ॥ ७ ॥
mattaḥ parataraṃ nānyatkiñcidasti dhanañjaya |  
mayi sarvamidaṃ protaṃ sūtre maṇigaṇā iva || 7 ||

8

रसोऽहमप्सु कौन्तेय प्रभास्मि शशिसूर्ययोः ।  
प्रणवः सर्ववेदेषु शब्दः खे पौरुषं नृषु ॥ ८ ॥
raso'hamapsu kaunteya prabhāsmi śaśisūryayoḥ |  
praṇavaḥ sarvavedeṣu śabdaḥ khe pauruṣaṃ nṛṣu || 8 ||

9

पुण्यो गन्धः पृथिव्यां च  
तेजश्चास्मि विभावसौ ।  
जीवनं सर्वभूतेषु  
तपश्चास्मि तपस्विषु ॥ ९ ॥
puṇyo gandhaḥ pṛthivyāṃ ca  
tejaścāsmi vibhāvasau |  
jīvanaṃ sarvabhūteṣu  
tapaścāsmi tapasviṣu || 9 ||

१०10

बीजं मां सर्वभूतानां विद्धि पार्थ सनातनम् ।  
बुद्धिर्बुद्धिमतामस्मि तेजस्तेजस्विनामहम् ॥ १० ॥
bījaṃ māṃ sarvabhūtānāṃ viddhi pārtha sanātanam |  
buddhirbuddhimatāmasmi tejastejasvināmaham || 10 ||

११11

बलं बलवतां चाहं कामरागविवर्जितम् ।  
धर्माविरुद्धो भूतेषु कामोऽस्मि भरतर्षभ ॥ ११ ॥
balaṃ balavatāṃ cāhaṃ kāmarāgavivarjitam |  
dharmāviruddho bhūteṣu kāmo'smi bharatarṣabha || 11 ||

१२12

ये चैव सात्त्विका भावा राजसास्तमसाश्च ये ।  
मत्त एवेति तान्विद्धि न त्वहं तेषु ते मयि ॥ १२ ॥
ye caiva sāttvikā bhāvā rājasāstamasāśca ye |  
matta eveti tānviddhi na tvahaṃ teṣu te mayi || 12 ||

१३13

त्रिभिर्गुणमयैर्भावैरेभिः सर्वमिदं जगत् ।  
मोहितं नाभिजानाति मामेभ्यः परमव्ययम् ॥ १३ ॥
tribhirguṇamayairbhāvairebhiḥ sarvamidaṃ jagat |  
mohitaṃ nābhijānāti māmebhyaḥ paramavyayam || 13 ||

१४14

दैवी ह्येषा गुणमयी मम माया दुरत्यया ।  
मामेव ये प्रपद्यन्ते मायामेतां तरन्ति ते ॥ १४ ॥
daivī hyeṣā guṇamayī mama māyā duratyayā |  
māmeva ye prapadyante māyāmetāṃ taranti te || 14 ||

१५15

न मां दुष्कृतिनो मूढाः प्रपद्यन्ते नराधमाः ।  
माययापहृतज्ञाना आसुरं भावमाश्रिताः ॥ १५ ॥
na māṃ duṣkṛtino mūḍhāḥ prapadyante narādhamāḥ |  
māyayāpahṛtajñānā āsuraṃ bhāvamāśritāḥ || 15 ||

१६16

चतुर्विधा भजन्ते मां जनाः सुकृतिनोऽर्जुन ।  
आर्तो जिज्ञासुरर्थार्थी ज्ञानी च भरतर्षभ ॥ १६ ॥
caturvidhā bhajante māṃ janāḥ sukṛtino'rjuna |  
ārto jijñāsurarthārthī jñānī ca bharatarṣabha || 16 ||

१७17

तेषां ज्ञानी नित्ययुक्त एकभक्तिर्विशिष्यते ।  
प्रियो हि ज्ञानिनोऽत्यर्थमहं स च मम प्रियः ॥ १७ ॥
teṣāṃ jñānī nityayukta ekabhaktirviśiṣyate |  
priyo hi jñānino'tyarthamahaṃ sa ca mama priyaḥ || 17 ||

१८18

उदाराः सर्व एवैते  
ज्ञानी त्वात्मैव मे मतम् ।  
आस्थितः स हि युक्तात्मा  
मामेवानुत्तमां गतिम् ॥ १८ ॥
udārāḥ sarva evaite  
jñānī tvātmaiva me matam |  
āsthitaḥ sa hi yuktātmā  
māmevānuttamāṃ gatim || 18 ||

१९19

बहूनां जन्मनामन्ते ज्ञानवान्मां प्रपद्यते ।  
वासुदेवः सर्वमिति स महात्मा सुदुर्लभः ॥ १९ ॥
bahūnāṃ janmanāmante jñānavānmāṃ prapadyate |  
vāsudevaḥ sarvamiti sa mahātmā sudurlabhaḥ || 19 ||

२०20

कामैस्तैस्तैर्हृतज्ञानाः प्रपद्यन्तेऽन्यदेवताः ।  
तं तं नियममास्थाय प्रकृत्या नियताः स्वया ॥ २० ॥
kāmaistaistairhṛtajñānāḥ prapadyante'nyadevatāḥ |  
taṃ taṃ niyamamāsthāya prakṛtyā niyatāḥ svayā || 20 ||

२१21

यो यो यां यां तनुं भक्तः श्रद्धयार्चितुमिच्छति ।  
तस्य तस्याचलां श्रद्धां तामेव विदधाम्यहम् ॥ २१ ॥
yo yo yāṃ yāṃ tanuṃ bhaktaḥ śraddhayārcitumicchati |  
tasya tasyācalāṃ śraddhāṃ tāmeva vidadhāmyaham || 21 ||

२२22

स तया श्रद्धया युक्तस्तस्या राधनमीहते ।  
लभते च ततः कामान्मयैव विहितान्हि तान् ॥ २२ ॥
sa tayā śraddhayā yuktastasyā rādhanamīhate |  
labhate ca tataḥ kāmānmayaiva vihitānhi tān || 22 ||

२३23

अन्तवत्तु फलं तेषां  
तद्भवत्यल्पमेधसाम् ।  
देवान्देवयजो यान्ति  
मद्भक्ता यान्ति मामपि ॥ २३ ॥
antavattu phalaṃ teṣāṃ  
tadbhavatyalpamedhasām |  
devāndevayajo yānti  
madbhaktā yānti māmapi || 23 ||

२४24

अव्यक्तं व्यक्तिमापन्नं मन्यन्ते मामबुद्धयः ।  
परं भावमजानन्तो ममाव्ययमनुत्तमम् ॥ २४ ॥
avyaktaṃ vyaktimāpannaṃ manyante māmabuddhayaḥ |  
paraṃ bhāvamajānanto mamāvyayamanuttamam || 24 ||

२५25

नाहं प्रकाशः सर्वस्य योगमायासमावृतः ।  
मूढोऽयं नाभिजानाति लोको मामजमव्ययम् ॥ २५ ॥
nāhaṃ prakāśaḥ sarvasya yogamāyāsamāvṛtaḥ |  
mūḍho'yaṃ nābhijānāti loko māmajamavyayam || 25 ||

२६26

वेदाहं समतीतानि वर्तमानानि चार्जुन ।  
भविष्याणि च भूतानि मां तु वेद न कश्चन ॥ २६ ॥
vedāhaṃ samatītāni vartamānāni cārjuna |  
bhaviṣyāṇi ca bhūtāni māṃ tu veda na kaścana || 26 ||

२७27

इच्छाद्वेषसमुत्थेन द्वन्द्वमोहेन भारत ।  
सर्वभूतानि सम्मोहं सर्गे यान्ति परन्तप ॥ २७ ॥
icchādveṣasamutthena dvandvamohena bhārata |  
sarvabhūtāni sammohaṃ sarge yānti parantapa || 27 ||

२८28

येषां त्वन्तगतं पापं  
जनानां पुण्यकर्मणाम् ।  
ते द्वन्द्वमोहनिर्मुक्ता  
भजन्ते मां दृढव्रताः ॥ २८ ॥
yeṣāṃ tvantagataṃ pāpaṃ  
janānāṃ puṇyakarmaṇām |  
te dvandvamohanirmuktā  
bhajante māṃ dṛḍhavratāḥ || 28 ||

२९29

जरामरणमोक्षाय मामाश्रित्य यतन्ति ये ।  
ते ब्रह्म तद्विदुः कृत्स्नमध्यात्मं कर्म चाखिलम् ॥ २९ ॥
jarāmaraṇamokṣāya māmāśritya yatanti ye |  
te brahma tadviduḥ kṛtsnamadhyātmaṃ karma cākhilam || 29 ||

३०30

साधिभूताधिदैवं मां साधियज्ञं च ये विदुः ।  
प्रयाणकालेऽपि च मां ते विदुर्युक्तचेतसः ॥ ३० ॥
sādhibhūtādhidaivaṃ māṃ sādhiyajñaṃ ca ye viduḥ |  
prayāṇakāle'pi ca māṃ te viduryuktacetasaḥ || 30 ||

इति श्रीमत्परमहंसपरिवारजकाचार्यस्य श्रीगोविन्दभगवत्पूजयपादशिष्यस्य
श्रीमच्छङ्करभगवतः कृतौ श्रीमद्भगवद्गीताभाष्ये सप्तमोऽध्यायः
॥
iti śrīmatparamahaṃsaparivārajakācāryasya śrīgovindabhagavatpūjayapādaśiṣyasya
śrīmacchaṅkarabhagavataḥ kṛtau śrīmadbhagavadgītābhāṣye saptamo'dhyāyaḥ
||