प्रथमं ब्राह्मणम्
१1
ओं जनको ह वैदेहो बहुदक्षिणेन यज्ञेनेजे तत्र ह कुरुपञ्चालानां ब्राह्मणा
अभिसमेता बभूवुस्तस्य ह जनकस्य वैदेहस्य विजिज्ञासा बभूव कःस्विदेषां
ब्राह्मणानामनूचानतम इति स ह गवां सहस्रमवरुरोध दश दश पादा एकैकस्याः
शृङ्गयोराबद्धा बभूवुः ॥ १ ॥
oṃ janako ha vaideho bahudakṣiṇena yajñeneje tatra ha kurupañcālānāṃ brāhmaṇā
abhisametā babhūvustasya ha janakasya vaidehasya vijijñāsā babhūva kaḥsvideṣāṃ
brāhmaṇānāmanūcānatama iti sa ha gavāṃ sahasramavarurodha daśa daśa pādā ekaikasyāḥ
śṛṅgayorābaddhā babhūvuḥ || 1 ||
२2
तान्होवाच ब्राह्मणा भगवन्तो यो वो ब्रह्मिष्ठः स एता गा उदजतामिति । ते ह
ब्राह्मणा न दधृषुरथ ह याज्ञवल्क्यः स्वमेव ब्रह्मचारिणमुवाचैताः
सोम्योदज सामश्रवा३ इति ता होदाचकार ते ह
ब्राह्मणाश्चुक्रुधुः कथं नो
ब्रह्मिष्ठो ब्रुवीतेत्यथ ह जनकस्य वैदेहस्य
होताश्वलो बभूव स हैनं पप्रच्छ त्वं नु खलु नो याज्ञवल्क्य
ब्रह्मिष्ठोऽसी३ इति स होवाच नामो वयं ब्रह्मिष्ठाय कुर्मो गोकामा एव वयं
स्म इति तं ह तत एव प्रष्टुं दध्रे होताश्वलः ॥ २ ॥
tānhovāca brāhmaṇā bhagavanto yo vo brahmiṣṭhaḥ sa etā gā udajatāmiti | te ha
brāhmaṇā na dadhṛṣuratha ha yājñavalkyaḥ svameva brahmacāriṇamuvācaitāḥ
somyodaja sāmaśravā3 iti tā hodācakāra te ha
brāhmaṇāścukrudhuḥ kathaṃ no
brahmiṣṭho bruvītetyatha ha janakasya vaidehasya
hotāśvalo babhūva sa hainaṃ papraccha tvaṃ nu khalu no yājñavalkya
brahmiṣṭho'sī3 iti sa hovāca nāmo vayaṃ brahmiṣṭhāya kurmo gokāmā eva vayaṃ
sma iti taṃ ha tata eva praṣṭuṃ dadhre hotāśvalaḥ || 2 ||
३3
याज्ञवल्क्येति होवाच यदिदं सर्वं मृत्युनाप्तं सर्वं मृत्युनाभिपन्नं केन
यजमानो मृत्योराप्तिमतिमुच्यत इति होत्रर्त्विजाग्निना वाचा वाग्वै
यज्ञस्य होता तद्येयं वाक्सोऽयमग्निः स होता स मुक्तिः
सातिमुक्तिः ॥ ३ ॥
yājñavalkyeti hovāca yadidaṃ sarvaṃ mṛtyunāptaṃ sarvaṃ mṛtyunābhipannaṃ kena
yajamāno mṛtyorāptimatimucyata iti hotrartvijāgninā vācā vāgvai
yajñasya hotā tadyeyaṃ vākso'yamagniḥ sa hotā sa muktiḥ
sātimuktiḥ || 3 ||
४4
याज्ञवल्क्येति होवाच यदिदं सर्वमहोरात्राभ्यामाप्तं
सर्वमहोरात्राभ्यामभिपन्नं
केन यजमानोऽहोरात्रयोराप्तिमतिमुच्यत इत्यध्वर्युणर्त्विजा
चक्षुषादित्येन चक्षुर्वै यज्ञस्याध्वर्युस्तद्यदिदं
चक्षुः सोऽसावादित्यः सोऽध्वर्युः स मुक्तिः सातिमुक्तिः ॥ ४ ॥
yājñavalkyeti hovāca yadidaṃ sarvamahorātrābhyāmāptaṃ
sarvamahorātrābhyāmabhipannaṃ
kena yajamāno'horātrayorāptimatimucyata ityadhvaryuṇartvijā
cakṣuṣādityena cakṣurvai yajñasyādhvaryustadyadidaṃ
cakṣuḥ so'sāvādityaḥ so'dhvaryuḥ sa muktiḥ sātimuktiḥ || 4 ||
५5
याज्ञवल्क्येति होवाच यदिदं सर्वं पूर्वपक्षापरपक्षाभ्यामाप्तं सर्वं
पूर्वपक्षापरपक्षाभ्यामभिपन्नं केन यजमानः
पूर्वपक्षापरपक्षयोराप्तिमतिमुच्यत
इत्युद्गात्रर्त्विजा वायुना प्राणेन प्राणो वै यज्ञस्योद्गाता तद्योऽयं
प्राणः स वायुः स उद्गाता स मुक्तिः सातिमुक्तिः ॥ ५ ॥
yājñavalkyeti hovāca yadidaṃ sarvaṃ pūrvapakṣāparapakṣābhyāmāptaṃ sarvaṃ
pūrvapakṣāparapakṣābhyāmabhipannaṃ kena yajamānaḥ
pūrvapakṣāparapakṣayorāptimatimucyata
ityudgātrartvijā vāyunā prāṇena prāṇo vai yajñasyodgātā tadyo'yaṃ
prāṇaḥ sa vāyuḥ sa udgātā sa muktiḥ sātimuktiḥ || 5 ||
६6
याज्ञवल्क्येति होवाच यदिदमन्तरिक्षमनारम्बणमिव केनाक्रमेण यजमानः स्वर्गं
लोकमाक्रमत इति ब्रह्मणर्त्विजा मनसा चन्द्रेण मनो वै यज्ञस्य ब्रह्मा
तद्यदिदं मनः सोऽसौ चन्द्रः स ब्रह्मा स मुक्तिः
सातिमुक्तिरित्यतिमोक्षा अथ
सम्पदः ॥ ६ ॥
yājñavalkyeti hovāca yadidamantarikṣamanārambaṇamiva kenākrameṇa yajamānaḥ svargaṃ
lokamākramata iti brahmaṇartvijā manasā candreṇa mano vai yajñasya brahmā
tadyadidaṃ manaḥ so'sau candraḥ sa brahmā sa muktiḥ
sātimuktirityatimokṣā atha
sampadaḥ || 6 ||
७7
याज्ञवल्क्येति होवाच कतिभिरयमद्यर्ग्भिर्होतास्मिन्यज्ञे करिष्यतीति
तिसृभिरिति कतमास्तास्तिस्र इति पुरोनुवाक्या च याज्या च
शस्यैव तृतीया किं ताभिर्जयतीति यत्किञ्चेदं प्राणभृदिति ॥ ७ ॥
yājñavalkyeti hovāca katibhirayamadyargbhirhotāsminyajñe kariṣyatīti
tisṛbhiriti katamāstāstisra iti puronuvākyā ca yājyā ca
śasyaiva tṛtīyā kiṃ tābhirjayatīti yatkiñcedaṃ prāṇabhṛditi || 7 ||
८8
याज्ञवल्क्येति होवाच कत्ययमद्याध्वर्युरस्मिन्यज्ञ आहुतीर्होष्यतीति तिस्र
इति कतमास्तास्तिस्र इति या हुता उज्ज्वलन्ति या हुता अतिनेदन्ते या हुता
अधिशेरते किं ताभिर्जयतीति या हुता उज्ज्वलन्ति देवलोकमेव ताभिर्जयति
दीप्यत इव हि देवलोको या हुता अतिनेदन्ते पितृलोकमेव ताभिर्जयत्यतीव हि
पितृलोको या हुता अधिशेरते मनुष्यलोकमेव ताभिर्जयत्यध इव हि मनुष्यलोकः ॥ ८
॥
yājñavalkyeti hovāca katyayamadyādhvaryurasminyajña āhutīrhoṣyatīti tisra
iti katamāstāstisra iti yā hutā ujjvalanti yā hutā atinedante yā hutā
adhiśerate kiṃ tābhirjayatīti yā hutā ujjvalanti devalokameva tābhirjayati
dīpyata iva hi devaloko yā hutā atinedante pitṛlokameva tābhirjayatyatīva hi
pitṛloko yā hutā adhiśerate manuṣyalokameva tābhirjayatyadha iva hi manuṣyalokaḥ || 8
||
९9
याज्ञवल्क्येति होवाच कतिभिरयमद्य ब्रह्मा यज्ञं दक्षिणतो
देवताभिर्गोपायतीत्येकयेति कतमा सैकेति
मम एवेत्यनन्तं वै मनोऽनन्ता विश्वे देवा अनन्तमेव स तेन लोकं जयति ॥ ९ ॥
yājñavalkyeti hovāca katibhirayamadya brahmā yajñaṃ dakṣiṇato
devatābhirgopāyatītyekayeti katamā saiketi
mama evetyanantaṃ vai mano'nantā viśve devā anantameva sa tena lokaṃ jayati || 9 ||
१०10
याज्ञवल्क्येति होवाच कत्ययमद्योद्गातास्मिन्यज्ञे स्तोत्रियाः स्तोष्यतीति
तिस्र इति कतमास्तास्तिस्र इति पुरोनुवाक्या च याज्या च शस्यैव तृतीया
कतमास्ता या अध्यात्ममिति प्राण एव पुरोनुवाक्यापानो याज्या
व्यानः शस्या किं ताभिर्जयतीति पृथिवीलोकमेव पुरोनुवाक्यया
जयत्यन्तरिक्षलोकं याज्यया द्युलोकं शस्यया ततो ह होताश्वल
उपरराम ॥ १० ॥
yājñavalkyeti hovāca katyayamadyodgātāsminyajñe stotriyāḥ stoṣyatīti
tisra iti katamāstāstisra iti puronuvākyā ca yājyā ca śasyaiva tṛtīyā
katamāstā yā adhyātmamiti prāṇa eva puronuvākyāpāno yājyā
vyānaḥ śasyā kiṃ tābhirjayatīti pṛthivīlokameva puronuvākyayā
jayatyantarikṣalokaṃ yājyayā dyulokaṃ śasyayā tato ha hotāśvala
upararāma || 10 ||
इति तृतीयाध्यायस्य प्रथमं ब्राह्मणम् ॥
iti tṛtīyādhyāyasya prathamaṃ brāhmaṇam ||