अष्टादशः खण्डः
१1
तान्होवाचैते वै खलु यूयं पृथगिवेममात्मानं वैश्वानरं विद्वांसोऽन्नमत्थ
यस्त्वेतमेवं प्रादेशमात्रमभिविमानमात्मानं वैश्वानरमुपास्ते स
सर्वेषु लोकेषु सर्वेषु भूतेषु सर्वेष्वात्मस्वन्नमत्ति ॥ १ ॥
tānhovācaite vai khalu yūyaṃ pṛthagivemamātmānaṃ vaiśvānaraṃ vidvāṃso'nnamattha
yastvetamevaṃ prādeśamātramabhivimānamātmānaṃ vaiśvānaramupāste sa
sarveṣu lokeṣu sarveṣu bhūteṣu sarveṣvātmasvannamatti || 1 ||
२2
तस्य ह वा एतस्यात्मनो वैश्वानरस्य मूर्धैव सुतेजाश्चक्षुर्विश्वरूपः
प्राणः पृथग्वर्त्मात्मा सन्देहो बहुलो बस्तिरेव रयिः
पृथिव्येव पादावुर एव वेदिर्लोमानि बर्हिर्हृदयं
गार्हपत्यो मनोऽन्वाहार्यपचन आस्यमाहवनीयः ॥ २ ॥
tasya ha vā etasyātmano vaiśvānarasya mūrdhaiva sutejāścakṣurviśvarūpaḥ
prāṇaḥ pṛthagvartmātmā sandeho bahulo bastireva rayiḥ
pṛthivyeva pādāvura eva vedirlomāni barhirhṛdayaṃ
gārhapatyo mano'nvāhāryapacana āsyamāhavanīyaḥ || 2 ||
इति अष्टादशखण्डभाष्यम् ॥
iti aṣṭādaśakhaṇḍabhāṣyam ||