मनो वाव वाचो भूयो यथा वै द्वे वामलके द्वे वा कोले द्वौ वाक्षौ
मुष्टिरनुभवत्येवं वाचं च नाम च मनोऽनुभवति स यदा
मनसा मनस्यति मन्त्रानधीयीयेत्यथाधीते कर्माणि कुर्वीयेत्यथ कुरुते
पुत्रांश्च पशूंश्चेत्छेयेत्यथेच्छत इमं च लोकममुं चेत्छेयेत्यथेच्छते
मनो ह्यात्मा मनो हि लोको मनो हि ब्रह्म मन उपास्स्वेति ॥ १ ॥
mano vāva vāco bhūyo yathā vai dve vāmalake dve vā kole dvau vākṣau
muṣṭiranubhavatyevaṃ vācaṃ ca nāma ca mano'nubhavati sa yadā
manasā manasyati mantrānadhīyīyetyathādhīte karmāṇi kurvīyetyatha kurute
putrāṃśca paśūṃścetcheyetyathecchata imaṃ ca lokamamuṃ cetcheyetyathecchate
mano hyātmā mano hi loko mano hi brahma mana upāssveti || 1 ||