द्वादशः खण्डः
१1
मघवन्मर्त्यं वा इदꣳ शरीरमात्तं मृत्युना
तदस्यामृतस्याशरीरस्यात्मनोऽधिष्ठानमात्तो
वै सशरीरः प्रियाप्रियाभ्यां न वै सशरीरस्य सतः
प्रियाप्रिययोरपहतिरस्त्यशरीरं
वाव सन्तं न प्रियाप्रिये स्पृशतः ॥ १ ॥
maghavanmartyaṃ vā idam̐ śarīramāttaṃ mṛtyunā
tadasyāmṛtasyāśarīrasyātmano'dhiṣṭhānamātto
vai saśarīraḥ priyāpriyābhyāṃ na vai saśarīrasya sataḥ
priyāpriyayorapahatirastyaśarīraṃ
vāva santaṃ na priyāpriye spṛśataḥ || 1 ||
२2
अशरीरो वायुरभ्रं विद्युत्स्तनयित्नुरशरीराण्येतानि
तद्यथैतान्यमुष्मादाकाशात्समुत्थाय
परं ज्योतिरुपसम्पद्य स्वेन रूपेणाभिनिष्पद्यन्ते ॥ २ ॥
aśarīro vāyurabhraṃ vidyutstanayitnuraśarīrāṇyetāni
tadyathaitānyamuṣmādākāśātsamutthāya
paraṃ jyotirupasampadya svena rūpeṇābhiniṣpadyante || 2 ||
३3
एवमेवैष सम्प्रसादोऽस्माच्छरीरात्समुत्थाय परं ज्योतिरुपसम्पद्य स्वेन
रूपेणाभिनिष्पद्यते स उत्तमपुरुषः स तत्र पर्येति जक्षत्क्रीडन्
रममाणः स्त्रीभिर्वा यानैर्वा ज्ञातिभिर्वा नोपजनꣳ स्मरन्निदꣳ शरीरꣳ स
यथा प्रयोग्य आचरणे युक्त एवमेवायमस्मिञ्छरीरे प्राणो युक्तः ॥ ३ ॥
evamevaiṣa samprasādo'smāccharīrātsamutthāya paraṃ jyotirupasampadya svena
rūpeṇābhiniṣpadyate sa uttamapuruṣaḥ sa tatra paryeti jakṣatkrīḍan
ramamāṇaḥ strībhirvā yānairvā jñātibhirvā nopajanam̐ smarannidam̐ śarīram̐ sa
yathā prayogya ācaraṇe yukta evamevāyamasmiñcharīre prāṇo yuktaḥ || 3 ||
४4
अथ यत्रैतदाकाशमनुविषण्णं चक्षुः स चाक्षुषः पुरुषो दर्शनाय चक्षुरथ यो
वेदेदं जिघ्राणीति स आत्मा गन्धाय घ्राणमथ यो वेदेदमभिव्याहराणीति
स आत्माभिव्याहाराय वागथ यो वेदेदं शृणवानीति स आत्मा श्रवणाय श्रोत्रम्
॥ ४ ॥
atha yatraitadākāśamanuviṣaṇṇaṃ cakṣuḥ sa cākṣuṣaḥ puruṣo darśanāya cakṣuratha yo
vededaṃ jighrāṇīti sa ātmā gandhāya ghrāṇamatha yo vededamabhivyāharāṇīti
sa ātmābhivyāhārāya vāgatha yo vededaṃ śṛṇavānīti sa ātmā śravaṇāya śrotram
|| 4 ||
५5
अथ यो वेदेदं मन्वानीति स आत्मा मनोऽस्य दैवं चक्षुः स वा एष एतेन दैवेन
चक्षुषा मनसैतान्कामान्पश्यन्रमते य एते ब्रह्मलोके ॥ ५ ॥
atha yo vededaṃ manvānīti sa ātmā mano'sya daivaṃ cakṣuḥ sa vā eṣa etena daivena
cakṣuṣā manasaitānkāmānpaśyanramate ya ete brahmaloke || 5 ||
६6
तं वा एतं देवा आत्मानमुपासते तस्मात्तेषाꣳ सर्वेच लोका आत्ताः सर्वे च
कामाः स सर्वाꣳश्च लोकानाप्नोति सर्वाꣳश्च
कामान्यस्तमात्मानमनुविद्य
विजानातीति ह प्रजापतिरुवाच प्रजापतिरुवाच ॥ ६ ॥
taṃ vā etaṃ devā ātmānamupāsate tasmātteṣām̐ sarveca lokā āttāḥ sarve ca
kāmāḥ sa sarvām̐śca lokānāpnoti sarvām̐śca
kāmānyastamātmānamanuvidya
vijānātīti ha prajāpatiruvāca prajāpatiruvāca || 6 ||
इति द्वादशखण्डभाष्यम् ॥
iti dvādaśakhaṇḍabhāṣyam ||